Mnohí z nás dochádzajú každé ráno za prácou do Bratislavy z jej priľahlých oblastí. Cesty však bývajú preplnené nielen pri vstupe do mesta, ale aj v jeho centre. Každodenný nápor vozidiel je z dlhodobého hľadiska pre Bratislavu nezvládnuteľný, a preto sa spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a.s. rozhodla zaviesť plnohodnotný integrovaný dopravný systém (IDS) v celom bratislavskom regióne.

Ako funguje integrovaný systém dopravy? Kde sa nachádzajú záchytné parkoviská P+R? Aká je popularita IDS v krajinách EÚ? Odpovede (nielen) na tieto otázky sme pre vás pripravili v našom článku o bratislavskej integrovanej doprave (BID).

Ako funguje integrovaná doprava

Integrovaný dopravný systém zabezpečuje obsluhu určitého územia pomocou verejnej dopravy s viacerými druhmi dopravných prostriedkov a typov dopravcov. Na tomto území sú cestujúci prepravovaní na základe spoločných prepravných a tarifných podmienok.

Preprava obyvateľov formou IDS je v súčasnosti najefektívnejší spôsob verejnej dopravy. Výhody z neho čerpajú tak cestujúci, ako aj dopravcovia. Pre cestujúcich je táto ponuka dopravy vzhľadom k nadväznosti liniek atraktívna, prehľadná a jednoduchá. Dopravcovia zase majú istotu zmluvného vzťahu a zvýšenú obľúbenosť hromadnej dopravy.

Spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a.s. zastrešuje IDS v bratislavskom regióne pod názvom Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK). Ide pritom o overený a funkčný dopravný systém, ktorý vychádza z pozitívnych zahraničných výsledkov.

Bratislavská integrovaná doprava (BID) v praxi

Cieľom bratislavskej integrovanej dopravy (BID) je zatraktívnenie osobnej hromadnej dopravy tak, aby obyvatelia menej cestovali svojimi osobnými vozidlami a viac využívali hromadnú dopravu a šetrili tak aj životné prostredie. V Bratislave sa vďaka BID zmenili intervaly liniek, boli zavedené tarifné zóny a pribudli prehľadné informácie online. Tieto opatrenia zjednodušujú cestovanie a orientáciu v meste.

Integrovaná doprava v Bratislave a jej história

Prvú ideu o zavedení IDS priniesla v roku 1992 štúdia spoločnosti Hamburg Consult na tému zefektívnenie činnosti Dopravného podniku Bratislavy (DPB). Na základe tejto štúdie začalo mestské zastupiteľstvo v roku 1999 experiment a cestujúcim umožnili vďaka mesačnému kupónu v hodnote 50 Sk využívať MHD spolu s vlakmi. Od roku 2001 mohli cestujúci využívať aj regionálne autobusy. Kupón BID sa zmenil na električenku a jeho platnosť bola zapísaná v čipe karty, ktorou sa cestujúci preukazovali.

Dňa 31.3.2008 začala medzi obľúbenou novovybudovanou lokalitou rodinných domov, Chorvátskym Grobom, a Zlatými pieskami v Bratislave premávať prvá prímestská autobusová linka v súlade s IDS, ktorá nadväzovala na električku.

Reorganizácia dopravy v Bratislave a jej prímestských častí

Postupom času prebehla reorganizácia trolejbusov, vznikli nové prímestské vlakové linky a turistická Bratislava City Card. Prímestské autobusy sa začali označovať číslami a zjednotil sa rozsah zobrazovaných informácií na jednotlivých zastávkach. Do prevádzky bola zavedená aj web stránka a telefonická infolinka.

Dopravcovia zapojení do IDS sú v súčasnosti traja - Dopravný podnik Bratislava (DPB), Slovak Lines a Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Podrobný plán liniek si môžete pozrieť na stránkach IDS BK.

Dopravný systém IDS BK

V IDS BK je uplatňovaný princíp jednotných prepravných a tarifných podmienok. Cestujúci tak má možnosť použitím jedného cestovného lístka cestovať za rovnakých prepravných podmienok rôznymi dopravcami a dopravnými prostriedkami.

S cestovným lístkom IDS BK môžete teda cestovať linkami MHD, vybranými vlakmi a regionálnymi autobusmi začlenenými do systému. Cestovné poriadky vlakových a autobusových liniek prímestských autobusov nadväzujú na linky MHD.

Výška cestovného BID

V minulosti mala na výšku cestovného vplyv vzdialenosť, avšak dnes sa cestovné odvíja od počtu precestovaných tarifných zón. Zóna 100 (centrum Bratislavy) je väčšia ako ostatné zóny a nachádza sa v nej väčšina spojov MHD. Táto skutočnosť bola zohľadnená aj pri cene cestovného lístka. Podrobný cenník cestovných lístkov sa nachádza na stránke IDS BK.

TIP: Niektoré vlaky premávajú aj mimo integrovaného územia. V tomto prípade si cestujúci v Bratislave zakúpi cestovný lístok a zároveň môže aj využiť lístok ponuky IDS BK (duálna tarifa). Viete si tak nakombinovať, ktorá možnosť je pre vás výhodnejšia.

Najčerstvejšie novinky zavedené v BID

V rámci Európskeho týždňa mobility 2019 bola možná kúpa predplatných cestovných lístkov so zľavou. Týmto spôsobom si zakúpilo cestovné lístky až 17 466 ľudí. Medzi ďalšie vychytávky BID patrí:

  • zavedenie prenosných čipových kariet a možnosť využitia Bratislavskej mestskej karty, ako nosiča elektronickej peňaženky
  • možnosť víkendového využitia denného lístka pre 2 dospelých a 3 deti
  • mobilná aplikácia BID
  • posunutie večerných odchodov autobusov z Bratislavy
  • navýšenie celkového počtu spojov

K významnej zmene prispela aj rekonštrukcia električkovej trate a zavedenie jednolinkového variantu (každú radiálu obsluhuje iba jedna linka, avšak v kratších intervaloch). Aktuálne linky si pozriete na stránkach IDS BK.

POZOR!

Z dôvodu šírenia nového koronavírusu je v súčasnosti upravená premávka všetkých liniek IDS BK. Aktuálny režim premávky nájdete na úvodnej stránke IDS BK, v notifikáciach v aplikácii IDS BK a na stránkach jednotlivých dopravcov a objednávateľov.

Záchytné parkoviská P+R, B+R a K+R

Pre vodičov, ktorí každodenne dochádzajú do Bratislavy, sú k dispozícii záchytné parkoviská v blízkej dostupnosti hromadnej dopravy. Na nich môžu zaparkovať, prestúpiť na prímestskú linku alebo linku MHD a pokračovať v ceste do mesta.

Budovanie týchto parkovísk však v Bratislave začalo iba nedávno. Počtom a veľkosťou sa zatiaľ nemôžeme rovnať podobným parkoviskám v zahraničí.

Záchytné parkovisko P+R (Park + Ride)

Parkoviská P+R sú záchytné parkoviská typu „zaparkuj a cestuj (hromadnou dopravou)“. Sú umiestnené v dosahu liniek IDS BK, nosných vlakových liniek a MHD. Sú bezplatné, avšak nie sú strážené.

Zoznam súčasných parkovísk P+R:

  • Malacky - železničná stanica a v areáli Píla (91 miest)
  • Senec - železničná stanica (45 miest)
  • Pezinok - železničná stanica (50 miest) a v areáli Za dráhou (291 miest)
  • Svätý Jur - železničná stanica (58 miest)
  • Šenkvice - železničná stanica (87 miest)
  • Bratislava - cintorín Vrakuňa (180 miest)

Aktuálne sa pripravujú P+R parkoviská v Ivanke pri Dunaji (158 miest v roku 2020), Nových Košariskách (165 miest v roku 2021) a Zohore (208 miest v roku 2022).

Záchytné parkovisko B+R (Bike + Ride)

Parkoviská B+R sú záchytné parkoviská typu „prídi na bicykli a cestuj“. Sú umiestnené pri každom parkovisku P+R. Za parkoviská B+R možno považovať aj všetky parkoviská pre bicykle pri železničných staniciach v regióne.

Parkoviská B+R sa v súčasnosti nachádzajú pri týchto železničných staniciach:

  • Bratislava - hlavná stanica
  • Malacky
  • Pezinok
  • Plavecký Štvrtok
  • Senec
  • Sekule
  • Svätý Jur
  • Šenkvice

Aktuálne sa pripravujú parkoviská B+R pri železničných staniciach v Ivanke pri Dunaji (2020), Nových Košariskách (2021) a Zohore (2022).

Záchytné parkovisko K+R (Kiss + Ride)

Parkoviská K+R sú záchytné parkoviská typu „pobozkaj na rozlúčku a cestuj“. Sú súčasťou každého parkoviska P+R a slúžia na krátke zastavenie potrebné na naloženie a vyloženie spolucestujúceho, ktorý ďalej pokračuje v ceste verejnou dopravou. Za parkoviská K+R môžeme považovať aj všetky parkoviská pri železničných staniciach v regióne.

Integrovaná doprava v ostatných krajinách EÚ

Podľa štatistík EÚ z roku 2016 bolo v regiónoch hlavných miest vtedajších krajín EÚ na cestách v priemere 506 osobných áut na 1 000 obyvateľov. Miera motorizácie vo väčšine západných a severských krajín (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Veľká Británia) bola nižšia, ako priemer. Bližšia štúdia ukázala, že tieto regióny hlavných miest mali aj najnižšiu mieru motorizácie v celej krajine (s výnimkou Londýna).

Najvyššia miera motorizácie v regiónoch hlavných miest bola zaznamenaná vo východných a južných krajinách (Bulharsko, Česko, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko). No s rozvojom integrovanej dopravy začali v posledných rokoch aj tieto štáty znižovať svoju mieru motorizácie v regiónoch hlavných miest.

Veríme, že postupom času s budovaním nových záchytných parkovísk sa aj u nás začne zlepšovať komfort vodičov cestujúcich za prácou a tento systém si bude získavať stále väčšiu obľubu.